sábado, 31 de julio de 2010

DIVERSIDAD, INTERCULTURALIDAD Y EDUCACIÓN EN BRASIL Y EN PARAGUAY: Problemas, Experiencias y Realidades

El CEADUC (Centro de Estudios Antropológicos) y el CPI (Centro de Postgrado e Investigación de la Universidad Católica) presentaron el libro “DIVERSIDAD, INTERCULTURALIDAD Y EDUCACIÓN EN BRASIL Y EN PARAGUAY: Problemas, Experiencias y Realidades”, organizado por el Prof. Dr. José Maria Rodrigues. El acto de lanzamiento, a cargo del Agregado Cultural de la Embajada de Brasil, Don Jorge Tavares, y del Dr. Reinaldo Matias Fleuri, de la Universidad Federal de Santa Catarina, contó con la presencia de innúmeros académicos e investigadores del Mercosur.

La obra se lanzó en el marco del “II Seminario Internacional de Educación Intercultural Bilingüe y Educación Indígena”, ocurrido los días 22 y 23 de julio, en el Teatro Tom Jobim, de la Embajada de Brasil en Asunción.

Según el autor, el libro “es el resultado de un trabajo colectivo de reflexión, consolidado a través de una Red académica de investigación y de interlocución, formada por ilustres especialistas de Brasil y de Paraguay que se dedican a la Educación Intercultural Bilingüe y la Educación Indígena, y es un itinerario indispensable para entender qué es la interculturalidad y de qué modo ésta incide en el proceso educativo y las relaciones humanas en el ámbito del Mercosur.” Asimismo, aún según el autor, este trabajo ayuda a “dibujar el panorama de la situación actual de los pueblos indígenas en Paraguay y en Brasil, insistiendo en que el proceso de inclusión social y revalorización de las culturas ancestrales, constituyen el eslabón imprescindible para la construcción de la identidad del Mercosur, la cual se sustenta en los pilares de la diversidad cultural autóctona de Sudamérica.”


Este libro está a la venta en las librerías especializadas y en la Universidad Católica:

CPI – Centro de Postgrado e Investigación
Colegio “La Providencia” – Mcal. López, 291 e/ Yegros
Teléfono: 494-535

CEADUC – Centro de Estudios Antropológicos
Independencia Nacional y Comuneros
Facultad de Filosofía y Ciencias Humanas
Teléfono: 44-1044
http://www.ceaduc.uca.edu.py/index.html

“En un momento en que el mundo se vuelve cada vez más globalizado también en el aspecto cultural, se muestra necesario implementar políticas públicas que valoren la diversidad y preserven la lengua y la cultura de los sectores más vulnerables de nuestras poblaciones.”
Excmo Sr. Embajador Eduardo dos Santos

miércoles, 14 de julio de 2010

ÑEMBYATY MOKÕIHA ÑAMBOGUATA PORÃVE HAGUÃ, TEKO ETA, ÑE’Ê ETA HA ÑANDE YPY KUÉRA REKO ETA REHEGUA


TEKOMBO’E, ÑE’Ẽ HA TEKO ETA MERKOSUPEGUA: Brasil ha Paraguái reko tee heta háicha ha avave mboyke’ỹva

Embajada Brasil Reko mba’e rehegua, Centro Postgrado e Investigación, Facultad de Filosofía UCA-pegua rupive, omotenondéta ko “Ñembyaty guasu mokõiha, Teko ñemboguata, Ñe’ē eta ha Ñande Ypy kuéra reko eta rehegua” ãga 22 ha 23 ára julio jasýpe.
Pe amandaje oikótavape oĩta kuña karai ha karai kuéra ñane retã ha Brasil retãmegua, oútava hikuái oñe’ẽ haguã ñe’ẽ eta, ha teko katu eta rehe avei. Umíva apytépe ojejuhúta: MEC. omoakãva Dr Luis Alberto Riart, Dr Bartomeu Melià Instituto Superior de Estudios Humanístico y Filosóficos (ISEHF ha UCA), Mgr. Miriam Julia Gómez, omoakãva Centro de Postgrado ha Investigación, Facultad Filosofía y Ciencias Humanas, UCA pegua, Mgr. Marilin Rehnfeldt (MEC.- Paraguái), Dra. Hedy Penner (UCA), Dr. José Zanardini (UCA –CEADUC), Dra. María Eva Mansfeld (Instituto Superior de Lenguas – UNApegua), Dr. José María Rodrigues (MRE – Brasil).

Kuña karai ha Karai kuéra ñane retãmegua oñepepirũva avei oñe’ẽ haguã: Dra. Maria Elvira Martínez de Campos (ISL - UNA), Dra. Graciela Chamorro (Mato Grosso - Brasil), Dr. Orlando Pérez (UCA), Dr. Bartomeu Melià (UCA), Dr. Hedy Penner (UCA), Margarita Miró Ibars (Instituto Superior de Bellas Artes), Hannes Kalisch (NNEN), Mgr. Teresa Dejesús González de Benítez (AVAKOTEPA - UCA), Lic. Dora F. Bobadilla de Cazal (AVAKOTEPA - UCA), Dra. Valentina Canese, Mgr. Domingo Aguilera, Dr. Friedhelm Guttandin, Mgr. Marilyn Rehnfeldt, Dra. Nina Villalba, Dr. Luis Alberto Riart, etc.

Ñepyrũmby
Tekojoaju rupive ñamoheñói peteĩ mba’e ñaikotevẽtéva: Tapicha kuéra iñambuéva ojoehegui tekove háicha ha hekópe avei, jehekombo’e rupi ohecháta mba’éichapa ikatu ñasẽ tenonderãme, ñamboyke’ỹre avavépe, oúramo jepe tenda ha teko mombyrýgui, ha upéi upe teko iñasãiva ohóvo, oñepena’ỹre, ombohekoséva opavavépe peteîcharamo ha omoheñóiva upe “racismo” oje’eha, ikatúne ñande pu’aka hese.
Tekojoaju ha Ñe’ẽ eta rekombo’e ningo jahecha va’erã peteĩ tape iñambue etévaramo iñepyrũmby guive. Kóichagua jehekombo’ére oikotevẽ tapichakuéra peteĩteĩva, taha’e oikóva okaha rupi térã katu oikóva táva rupi, ikatu haguãicha ñande maymáva ñande katupyry ha ñañemoarandu ko’ã mba’épe:

I) Oñekũmby porãve haguã Teko rehegua oĩva tapichakuéra apytépe ko’ãga ite.

II) Toñemombareteve pe ñemongeta tapicha kuéra heko joavýva ndive.

III) Toiko oñondivepa apañu’ãi’ỹre tapicha kuéra iñambuéva hekópe ha toñemomba’e ñande reko katu ete avei, ñane mba’erõguáicha, ha omopeteĩva ñande rekove.

Upéicharõ ñe’ẽ mbykýpe, ikatu ja’e ñaína, maymave oiko porãva opaichagua hapicha kuéra apytépe umi heko ambuéva ndive, omombarete upe tekombo’e, ojehechágui tekotevẽha ojoaju hikuái opavave tapicha oñondive ojehechauka haguã upe teko joja, teko peteĩ, tekojoaju, omba’apóva hekopete upe Democracia oikotevẽ háicha, ha omoneĩva umi Teko opaichaguápe.
Ñande rapicha kuéra Brasil oho porã ha omoĩ ñande resa renondépe mba’éicha itépa ikatu ñamba’apo pe tekombo’e oñemboguata porã haguã. Ha’ekuéra ohechaukáma hikuái mba’épa oñekotevẽ oñemombarete ha oñemyesakã porãve haguã umi mbo’ehárarã ha mbo’ehára kuéra omba’aposéva ambue teko tee rehe, kuña ha kuimba’e ojoajúramo, oñemboyke’ỹre.

Ko’ãgaite upe jehekombo’e oikóva Brasílpe, jahecháramo ambue tetãre, oguerekógui heta tapicha oheka ha ohesa’ỹijóva upe Tekojoaju rekombo’e há ambue mba’e rehegua, upépe ha ambue tetãme, oñepyrũ oñemopyenda, oñemomba’e ha oñemoinge ohóvo mbeguekatúpe pe Tekojoaju rekombo’e rehegua osẽ haguã tenonderãme tetã háicha MERKOSU tetã apytépe.

Ndaikatúi ñambojoja tetã Paraguái ambue tetãre; ápe ningo tetã tuicha háicha ojeporu mokõi ñe’ẽ, castellano ha guarani. Castellano ñe’ẽ -sapy’ánte ojeheróva karai ñe’ẽ-, mbegue mbegue katúpe ojehaitypo va’ekue ko’ápe ha oñemyasãi opa rupi ete. Ko’ãga jahecha katu mba’éichapa guarani Ñande Ypy kuéra ñe’ẽ ojehejamimíma heta hendápe; óga pýpe jepe, oñemboykéma, túva ha sy kuéra noñe’ẽvéi ita’ýra ha imemby kuéra ndive, ñaimo’ã otĩva upe iñe’ẽgui. Upévare, guarani, ñane ñe’ẽtéramo jepe, oike vaimínte mbo’ehao rupi, ndojehayhúi ha oñemboyke, oñemoapañuãigui peteĩ teko mbo’e karẽ ndive.

Oje’e haguéicha, ko’ã mba’e ojejapoma va’ekue ymave há ko’ãga oñemopyenda mbareteseve ko ñembyaty guasu mokõihame “Teko eta, Ñe’ẽ eta ha Ñande Ypy kuéra reko eta” rehegua, ikatu haguãicha ijaty tapicha kuéra, Brasil ha Paraguai retãgua, oipytyvõséva ko’ã mba’ére; upéicha avei oñemoambuéne tembiapo ojejapo háicha hína ha oñemopyenda mbareténe upe Democracia Tetã Paraguáipe ha oñembosa’ive pe jojaha’ỹ mokõive tetãme anivéma oñemboyke avave tapicha.

Ipahaitépe, ko aty guasu rupive hi’ã oiko ñemongeta, ñemomarandu ha taiñapysē upe kuaapy kirirĩháme oikóva, opavave remiandúpe ha toĩve tapicha omyesakãséva upe Tekojoaju rekombo’e ha Ñande Ypy kuéra reko mbo’e avei. Upéicha avei tojehecha tekotevẽha mitã pyahu ha kakuaáva noñemboykéi tekombo’égui; hi’ã ite va’erã katu oñembojojapa maymava ha topu’ã oñondive ñane retãgua nguéra.

Amandaje ypy
Aty guasu peteĩháme “Tekombo’e mokõi ñe’ēme ha Ñande Ypy kuéra rekombo’e rehegua” oikorõ guare upe 21 há 22 mayo jasýpe 2009 roýpe, oñembyaty hikuái kuña karai há karai kuéra ojeporeka kuaáva arandu rapóre, mbo’ehára ha temimbo’e kuéra oñamindu’úva ñe’ē etáre ha arandu ñande ypy kuéragui guáre, oúva MERKOSU retã ambuégui.

Ko amandaje aja ijaty 850 tapicha ha upévagui oñembohéra guapy añetehápe 543 tekove upe terarysýipe. Upe amandaje oiko va’ekue omopyenda mbarete ko aty mokõiha, omongu’éva ambue ñemongetarã ha ñemomarandu ha omombareteséva umi ojeporekasevévape ko’ã mba’ére, mbo’ehára ha mayma oikuaaséva upe EIB ha ñande ypy kuéra reko mbo’e rehegua; ha upekuévo hi’ã ite va’erã avei oñeha’ã hetave mitã, mitãrusu, mitãkuña, kuña karai ha karai kuéra ohupyty tekombo’e añetegua omopyendatáva ichupe Brasil ha Paraguáipe. Iporã va’erã avei oñemopyenda ha oñemombarete añetehápe tembiapo tekombo’e rehegua MERKOSUpe.

Pe Aty guasu ohupytyséva
Toñembohape ñomongeta ha toñehesa`ỹijo Tekojoaju rekombo’e ha Ñande Ypy kuéra Paraguái ha Brasil-pegua rekombo’e avei.


I. Toñemombarete ñomongeta ha toñehesa’ỹijo mbovýpa oĩ ha mba’éichapa oiko Ñande Ypy kuéra, oje’eháicha Paraguái ha Brasil-pe.

II. Toñembohasa ojupe tembiasa kuaapy ha marandu ko’ã tembiapo rehegua ojejapóva, ha Políticas linguísticas ojererekóva mokõive tetãme, Tekojoaju rekombo’e ha Ñande Ypy kuéra rekombo’e rehegua avei.

III. Toñehesa’ỹijo ha toñeñomongeta mba’éichapa ikatu ojeporekave upe investigación intercultural, oñemboapu’a haguã ha oĩ hetave haguã umi mba’ekuaa Tekojoaju rekombo’e rehegua.

IV. Toñemoinge Paraguáipe umi Redes de Intercambio de experiencias sobre Educación Indígena ha EIB, oĩháicha Brasil-pe, ha upe Red de Educación para la Diversidad omoheñói va’ekue Ministerio de Educación y Cultura Brasil-pegua.

V. Toñepytyvõ ojekuaave haguã EIB ha Ñande Ypy kuéra rekombo’e rehegua MERKOSUpe; toñehesa’ỹjo ha toñemyesakã jepy’amongetápe umi mbo’ehára ha maymáva ikatupyrýva, ikatu haguãicha ojekuaa porãve haguã pe hypy’ũva ko’ã mba’épe.

VI. Toñomongeta tekombo’ére, ha ha’e rupi ñañomopeteî ha nañañomboykevéi araka’eve.

Jahupytyse avei:
I. Toñembohape Tekojoaju rekombo’e; upéva he’ise Teko eta ha opáichagua Ñande Ypy kuéra omopyendáva hekópe MERKOSUpe.

II. Toñemyasãi ha tojeporu pe Teko mbo’e porã rape, ikatu haguãicha oike pe mbo’epy hesegua hekopete ha opárupi ete, oje’eháicha, tavapýre, mbo’ehao, ha mbo’ehao vusu Brasil ha Paraguáipe oĩva rupi.

III. Toñembyaty hikuái peteĩ amandaje científico rupive, umi mbo’ehára, temimbo’e ha mayma omba’apóva umi mokõi ñe’ẽ reheguápe Brasil ha Paraguáipe, tekombo’e ha Tekojoaju rehegua, oñeñemoĩ haguã peteĩ ñe’ẽme.

IV. Toiko peteĩ tenda ojepy’amongeta, oñehesa’ỹijo, oñeñomongeta ha oñembohováihápe tekojoaju rekombo’e rehegua ojejapóva opa mbo’ehao rupi.

V. Toñemombarete ñepytyvõ ha ñemoarandu Paraguái ha Brasílpe.

VI. Tojekuaauka mba’éichapa oñemboguata ohóvo EIB ha Ñande Ypy kuéra rekombo’e ikatu haguãicha umi atýgui ojekuaa porãve mba’épa oñemomba’apóva Paraguái ha Brasílpe.

MBA’ÉPA OÑEHA’ÃRÕ KO ATÝGUI
Oje’éma haguéicha, ikatu ñamoañete oĩva guive ko aty guasúpe, taha’e iñarandu pypukúva, taha’e tapicha omomba’éva ko tembiapo, ojuhúta tenda oñemoaranduve haguã térã omoguahẽ haguã maymávape imba’e kuaa ha hembiasakue, upe teko ñemboguata ñande ypy kuéra ha EIB peguarã avei. Ko tembiapo rupi hi’ã ojehesape teko ñepytyvõ ha teko ñemoirũ ñane retã Paraguay ha Brasilpe, omboguatávo ha ombohasávo kuaapyrã ko tembiasakue tetã ñe’ẽ mokõivévape, iñasãi haguã upe kuaapyrã teko eta omomorãva, ikatu haguãicha oñemoĩ porãve tapicha kuéra reko eta ha oñembohetave haguã ñepytyvõ mba’apohára ha iñarandúva kuéra MERKOSU ñemboguatahápe.

Omohenda ha omoakã
CENTRO CULTURAL, BRASIL EMBAHADA PARAGUAÝPE GUA,
CENTRO DE POSTGRADO E INVESTIGACIÓN, FACULTAD DE FILOSOFÍA, UNIVERSIDAD CATÓLICA “NUESTRA SEÑORA DE LA ASUNCIÓN” NDIVE AVEI.

Oipytyvõ
OEI – Organización de Estados Iberoamericanos
MEC – Ministerio de Educación del Paraguay
CENTRO DE POSTGRADO E INVESTIGACIÓN – Universidad Católica “Nuestra Señora de la Asunción”
DIRECCIÓN GENERAL DE EDUCACIÓN INDÍGENA – MEC / Paraguay
LECTORADO DE LENGUA E CULTURA BRASILEÑAS (MAE-Capes-Brasil)
PROYECTO AVAKOTEPA(UCA)
...................................................................................

Tembiaporã Peteĩha
22 Ára jasypoteĩme / 2010 arajere jave.

08:00 aravo – Téra ñemboguapy mayma oguahẽ va guivépe ha ñemomaitei ichupekuéra.,
09:00 aravo –Ñemoñepyrũ

Oñe’ẽtava
Excmo. Sr. Embajador de Brasil, karai Eduardo dos Santos
Excmo. Sr. Mgr. Ilde Silvero, Decano de la Facultad de Filosofía y Ciencias Humanas
Excma. Sra. María Elizabeth Rehnfeldt, Directora General de Educación Indígena
Excmo. Rector de la Universidad Católica, Dr. Michel Gibauld
Excmo. Sr. Ministro de Educación, Dr. Luis Alberto Riart

Oñeipepirũ oguapy haguã mesápe Dr. Aryon Rodrigues ha Dr. Bartomeu Meliàpe

09:40 aravo – Conferencia ñepyrũhápegua
GUARANÍ, ñe’ẽ HESUÍTA Hesuíta kuéra rire (1768 – 1813): ñe’ẽ guarani Paraguái isãso
mboyve.
Conferencista: Dr. Bartomeu Melià (UCA - ISEHF – Paraguay)
Omoirũ ta ichupe : Dr. Aryon Rodrigues (UNB – Brasil-gua)
Oisambyhýta Dr. José Maria Rodrigues (MRE-CAPES - Brasil)

10:40 h – Japytu’úta - (20 aravo’i jave)
Techauka ypy Pintura rehegua“Miradas de Integración”, arquitecto Álvaro Aguirre Launy rembiapokue.

11:00 aravo – Conferencia mokõiha
INTERVENÇÃO PSICOSOCIAL NO PROCESSO DE INSERÇÃO CULTURAL: reflexão sobre o processo de integração lingüístico-cultural do MERCOSUL
Conferencista: Dra. Sylvia Duarte Dantas DeBiaggi (USP – São Paulo - Brasil)
Oisambyhýta: Mgr. Miriam Gómez (Directora del Centro de Postgrado e Investigación - UCA)

12:00-14:00 aravo –Japytu’u jakaru haguã

14:00-15:00 aravo – Exposiciones y talleres sobre lenguas indígenas (Sector Cultural) -Alumnos del ISE, ISSEF, ISEHF y de la UCA-
14:00 - 15:00 – Actividades culturales: Ojehechaukáta documental “Congreso de Educación
Indígena: ¿Qué es la EIB?”

15:00 - 16:00 – Panel APRENDIZAJE Y USO DE LA LENGUA GUARANÍ EN LA ETNIA TOBA QÓM, DE LA COMUNIDAD DE CERRITO, DISTRITO DE BENJAMÍN ACEVAL.
Panelista: Gladys Ramona Sánchez Galeano

16:00 - 17:00 – Exposiciones y talleres sobre la Lengua Guaraní: Alumnos y docentes del ISE

17:00 aravo – Conferencia mbohapyha
LOS GUARANÍES EN LAS FRONTERAS DE LOS PAÍSES DEL MERCOSUR: población, localización geográfica y políticas públicas, con énfasis en educación, sustentabilidad, y derechos sociales fundamentales.
Conferencista: Dr. Antônio Jacó Brand (UCDB - Brasil)
Oisambyhýta: Domingo Aguilera (Proyecto AVAKOTEPA)

18:00 aravo – Conferencia irundyha
ÑANDE YPY KUÉRA REKOMBO’E HA OIKO HÁICHA KO’ÃGÃ PARAGUÁIPE
Conferencistas: Magdaleno Aponte (Omoakãva Currículum) y Alba Duarte (Omoakãva Comunicación de la Dirección General de Educación Escolar Indígena) (MEC – Paraguay)
Oisambyhýta: Mg. Marilyn Renfeldt (Omoakãva Dirección General de Educación Indígena – Paraguay – MEC - Paraguay)

19:00 aravo – Conferencia sinkoha
FRONTERAS Y ESPACIOS INTERCULTURALES: transnacionalidad, etnicidad e identidad compartida
Conferencista: Margarita Miró Ibars (Instituto Superior de Bellas Artes - MEC)
Oisambyhýta: Dra. Nina Villalba (CIIE – Centro de Investigaciones e Innovaciones Educativas) MEC - Paraguay)

20:00 aravo – Conferencia séiha
GUARANI ÑE’ẽ ÑEMOMBA’E INCLUSIÓN SOCIAL OJEGUEROJERA AJÁPE.
Conferencista: Dra. María Elvira Martínez de Campos (Docente del Instituto Superior de Lenguas de la Facultad de Filosofía - UNA - Paraguay)
Oisambyhýta: Dra. Valentina Canese (UNA - Paraguaygua)


..........................................................Mokõiha........................................................................

23 ára jasypokõi- 2010 arajere jave (Ára mokõiha)

9:20 aravo – Conferencia sieteĩha.
ELABORAÇÃO DE MATERIAS EM LÍNGUAS INDÍGENAS PARA ESCOLAS DE COMUNIDADES INDÍGENAS: preservação do patrimônio lingüístico e inclusão social através do ensino
Conferencista: Dr. Aryon Rodrigues (UNB - Brasil)
Oisambyhýta: Dr. Bartomeu Melià ( UCA – Proyecto KORAVAREPA)

10:20 – Conferencia ochoha
TEKOMBO’E JOAJUPA MERKOSURPE: OĨMAVA VOI, APAÑUÁI OJEJUHÚVA HA MOÕ PEVÉMAPA OGUÃHẽ
Conferencista: Dr. Luis Alberto Riart (Ministro de Educación)
Oisambyhýta: Mag. Nancy Benítez (OmoDirectora General de Currículum – MEC/Paraguay)

11:20 h –Japytu’u (20 aravo’i jave)

11:40 – Conferencia nueveha
ÑE’ẽ REKOETA ARANDUKUAA CHAKOPEGUA: MOÕ PEVÉPA OGUÃHẽ PE COMUNICACIÓN INTERCULTURAL
Conferencista: Dra. Hedy Penner (UCA)
Oisambyhýta: Cristina Invernizzi (Coordinadora de Educación Bilingüe – MEC/Paraguaygua)

12:30-14:30 h –Japytu’u jakaru haguã

14:30-15:30 h – Exposiciones y talleres sobre lengua guaraní (Sector Cultural) -Alumnos del “ATENEO de lengua y cultura guaraní y de la UNA (Licenciatura de Lengua guaraní) – Asunción”.
- Actividades culturales: Presentación del documental “Paraguay Inventado”

15:30 – Conferencia diesha
LA ENSEÑANZA DEL GUARANÍ Y LA ALFABETIZACIÓN EN LENGUAS INDÍGENAS (ACHE, ENXET SUR, KOASVOK, QOM E ISHIR AWOSO): estado de la cuestión en Paraguay
Conferencista: Dr. Shaw Gynan, Western Washington University – EEUU
Oisambyhýta: Miguel Verón Gómez – (Fundación Yvy Marãe'ỹ)

16:20 h – Taller 1:
PROYECTO AVAKOTEPA: Inclusión social e inclusión digital. Herramientas informáticas para la enseñanza-aprendizaje del español y del GUARANÍ
Conferencistas:
Prof.ª Dora Bobadilla de Cazal (Proyecto AVAKOTEPA-UCA)
Ing. Iván Prieto (Proyecto AVAKOTEPA-UCA)
Ing. Raúl Orué Rotela (Proyecto AVAKOTEPA-CORESPY)
Dr. Bartomeu Melià (Asesor – Proyecto AVAKOTEPA)
Oisambyhýta:: Mag. Estela Peralta de Aguayo (Representante PRESEEA – UCA / Paraguay)

17:10 – Conferencia onseha
ESCRITURA Y ORALIDAD ENLHET-ENENLHET: sentido y significado de las publicaciones monolingũes en la lengua autóctona
Conferencista: Hannes Kalisch
Oisambyhýta: Dr. José Zanardini (CEADUC - UCA/Paraguay)

18:10 h –Japytu’u (20 aravo’i jave)

18:30 h - Conferencia doseha
PORTUGUÊS E ESPANHOL NAS RELAÇÕES DE INTERFACE NO MERCOSUL: diversidade cultural e integração educacional
Conferencista: Dr. José Carlos Paes de Almeida Filho
Oisambyhyta: Mg. Aldo Solalinde (Director del Centro de Estudios Brasileños)

19:30 h - Conferencia treseha
EDUCAÇÃO PARA A SUSTENTABILIDADE. LÍNGUAS E CULTURAS NO MERCOSUL: pluralidade cultural e inclusão social no Brasil e no Paraguai"
Conferencista: Dr. Reinaldo Matias Fleuri (UFSC- BRASIL)
Oisambyhyta: Dr. Orlando Pérez (UCA – Paraguay)

20:30 horas – Show artístico – Presentación de “Capoeira” y Música y danza paraguaya
……………………………………………..

TEMBIAPOETA HA ÑOMONGETA

TALLER HA MOMARANDU OIKÓTAVA IJYKÉPE:

Ñemombykypyre

Ojehupytyséva ko’ã tembiapo, térã taller rupive, niko hína toñemopa’ũ ha toñemba’apo oñemohenda haguãicha iñarandúva ñe’ẽ ha interculturalidad-rehe Vrasil ha Paraguáipeguagkuéra, oñondivepa ohechauka haguã mba’émapa ojapo ha mba’épa ojejapokuaáta oñembojoajúramo, momarandu, documento kuéra pe EIB rehegua, ha oñemboguata ramo tembiapo ha mbo’ehára kuéra ñembokatupyry ko EIB ha ñande ypykuéra tekombo’épe.
Ko’ã mba’e ári oñemopyendáramo ko ã tembiapo, ndopytaichéne ñe’ẽmente. Oñemboguatáta
ojehupyty haguãicha: i) mba’épepa oĩ pe pa’ã ñe’ẽkuéra ñembo’ẽra MERKOSURpe; ii) namyesakãta ha ñamombaretéta kuimba’e ha kuña ñe’ẽ oñondive; iii) mba’éichapa oike ojopype umi teko tee atýpegua arandurã kuaapy ndive; iv) mbo’ehárarã kuéra jehekombo’e Tekoeta Tekombo’épe; v) ñemopyenda ñe’ẽkuéra jeporu hekopete oñemomba’ekuaávo oparupi ha opamba’erã.

HI’ARÉTA: Oñe’ẽ ta peteĩteĩva 20 aravo’i, ha 15 aravo’i oñeporandu ha oñeñomongeta haguã.

Programa (22 de julio):

Taller I – 11:30 hs:
PROYECTO AVAKOTEPA: Inclusión social e inclusión digital. Herramientas informáticas para la enseñanza-aprendizaje del español y del GUARANÍ
Profª. Dora Bobadilla de Cazal (UCA – Proyecto AVAKOTEPA)
Prof. Raúl Orué Rotela (UCA - Proyecto AVAKOTEPA)
Ing. Iván Prieto (UCA – Proyecto AVAKOTEPA)
……………………………………………..

Taller II – 17:30 hs:
DISCURSOS ENCONTRADOS CON RESPECTO A LA ENSEÑANZA DEL GUARANÍ COMO SEGUNDA LENGUA
Dra. Valentina Canese
……………………………………………..

Taller III – 18:30 hs:
CASTELLANO PARAGUAYO Y SUS PARADIGMAS EPISTEMOLÓGICOS
Mag. Malvina Segovia (UCA – Paraguay)
……………………………………………..

Taller IV – 20:00 hs
ACTITUDES SOCIOLINGŨ ÍSTICAS DE LOS GUARANÍHABLANTES EN ESPAÑA
Mag. Soledad Acosta (Paraguay)
……………………………………………..


Programa: (23 de Julio)
……………………………………………..

Taller V – 10:40 hs:
CRITERIOS DE VALIDACIÓN CIENTÍFICA PARA LAS TÉCNICAS E INSTRUMENTOS EN INVESTIGACIÓN INTERCULTURAL
Dr. Orlando Pérez (UCA – UAA – Paraguay)
……………………………………………..

Taller VI – 11:40 hs:
LA INTERCULTURALIDAD EN EL PROCESO DE INCLUSIÓN SOCIAL
Mag. Teresa González de Benítez ( UCA – Proyecto AVAKOTEPA )
……………………………………………..

Taller VII – 17:30 hs:
INFLUENCIAS MORFOSINTÁCTICAS DEL CASTELLANO SOBRE EL GUARANÍ
Domingo Aguilera ( Proyecto AVAKOTEPA - UCA)
……………………………………………..
Taller VIII – 19:00 hs:
AFINIDADES FONÉTICAS E IDIOMÁTICAS ENTRE EL GUARANÍ PARAGUAYO Y EL PORTUGUÉS DE BRASIL
Mag. Aldo Solalinde (Director del Centro de Estudios Brasileños)
……………………………………………..

Omohenda ha omoãkã ko tembiapo
BRASIL EMBAHADA PARAGUAÝPE GUA, AVEI
UNIVERSIDAD CATÓLICA “NUESTRA SEÑORA DE LA ASUNCIÓN”

Oipytyvõ
MEC – Ministerio de Educación y Cultura del Paraguay
CENTRO DE POSTGRADO E INVESTIGACIÓN – Universidad Católica “Nuestra Señora de la Asunción”
DIRECCIÓN GENERAL DE EDUCACIÓN INDÍGENA – MEC / Paraguay
UNICEF – Paraguay
Instituto Superior de Bellas Artes (MEC)
LECTORADO DE LENGUA E CULTURA BRASILEÑAS (MAE-Capes-Brasil)
PROYECTO AVAKOTEPA(UCA)
……………………………………………………………………………………………………..

Ojehaíta téra rysýipe: 07 de junio -21 de juliopeve

Sector Cultural de la Embajada de Brasil en Asunción
Coronel Irrazábal esq. Eligio Ayala
Teléfonos: 248.4155/56/58, Fax: (595 21) 212.693
E-mail: nfagundes@embajadabrasil.org.py

Colegio “La Providencia” – Universidad Católica
Centro de Postgrado e Investigación – Mcal. López 291 e/ Yegros
Teléfonos: 494-535 – 0993588973
E-mail Secretaría: doradecazal@hotmail.com

Universidad Nacional de Asunción – Instituto Superior de Lenguas
Lectorado de Lengua portuguesa – Avda. España c/ Washington
Teléfono: 0991-201601 - E-mail Lector: lewmachado@gmail.com

** Plazas limitadas, que se otorgarán por orden de inscripción